Z obrovských stromov sa stávajú kopané kanoe
Žetóny opäť lietajú pri jazere Attersee: Tam, kde sa pred 8 000 rokmi ľudia na hromadách plavili cez jazero na kanoe, sa teraz stavajú dva nové člny podľa modelov z doby kamennej.

Z obrovských stromov sa stávajú kopané kanoe
Združenie „Pfahlbau am Attersee“ pokračuje v starodávnej tradícii s podporou rakúskych spolkových lesov (ÖBf) a Prírodovedného múzea (NHM): Jedinečné drevené kusy sú vyrobené z dvoch strieborných jedlí starých viac ako 130 rokov, ktoré vyťažili spolkové lesy v lesnom okrese Loibichl pri Attersee. "Les bol vždy jedným z najdôležitejších zdrojov ľudského života - drevo bolo nepostrádateľné ako stavba a palivo už od doby kamennej a zostalo ním dodnes. Projekt kopaníc prináša kus histórie do života tu na jazere Attersee," hovorí Andreas Gruber, člen predstavenstva pre lesníctvo a ochranu prírody spolkových lesov, ktoré udržateľne obhospodarujú nielen okolité lesy, ale aj jazero Attersee. Zatiaľ čo jednu kopanú kanoe vyrába združenie obydlia na hromadách pomocou moderných nástrojov, tím vedený experimentálnym archeológom Wolfgangom Lobisserom vyrába druhú kopanú kanoe predovšetkým pomocou repliky prehistorických nástrojov. Vedci tak oživujú remeslo staré tisíce rokov. V roku 2011 UNESCO vyhlásilo niekoľko obzvlášť dobre zachovaných osád na jazere Attersee za svetové kultúrne dedičstvo.

Typické druhy stromov

Na tento výnimočný projekt sa využívajú dva mimoriadne mohutné obrie stromy s výškou cez 40 metrov a obvodom až 3,5 metra. S cieľom nájsť správne exempláre pracovníci spolkového lesného hospodárstva intenzívne hľadali vhodné stromy a našli ich v mestských častiach Innerschwand a Unterach. "Jedľa strieborná je drevina s dlhou tradíciou, ktorá je typická pre tento región. Je stabilná, ľahko sa s ňou pracuje, a preto je ideálna na produkciu kopaných stromov. To svedčí o rozmanitej úlohe, ktorú naše lesy v regióne zohrávajú," hovorí Laurenz Aschauer, vedúci lesníckej prevádzky ÖBf Traun-Innviertel.
Nástroje z doby kamennej sa stretávajú s motorovou pílou

Práce na dvoch kmeňoch trvajú celkovo asi dva týždne. Na promenáde pri jazere Seewalchner sa spája výskum, prax a história: jeden z dvoch kmeňov pracuje prevažne s rekonštruovanými nástrojmi z doby kamennej z dreva, kameňa, železa alebo bronzu, zatiaľ čo na druhej strane sa remeselníci zo združenia Pfahlbau pri Attersee a farmári Seewalchner viac spoliehajú na motorové píly. "Celkovo okolo 600 hodín ručnej práce ide na kanoe s výkopom - od sploštenia trupu až po vyhĺbenie kufra. Naším cieľom je priviesť túto originálnu postavu späť k životu a urobiť ju viditeľnou a zrozumiteľnou pre každého," vysvetľuje Gerald Egger z Attersee Pfahlbauverein.
Z jazera späť do krajiny

Po prvotnom spracovaní sa vykopané polotovary, takzvané „šľahače“, ponoria na niekoľko mesiacov do jazera Attersee. Polievanie spôsobí, že sa drevo upokojí a stane sa odolnejším voči slnku, vetru a dažďu. Vydlabané kanoe sa konečne dočkajú finálnych úprav v lete 2026. Ich ďalšie veľké vystúpenie bude v rámci regaty v kopačkách, ktorá by mala rovnako ako v roku 2016 prilákať k jazeru Attersee množstvo návštevníkov.
Hromadové obydlia svetového dedičstva UNESCO pri jazere Attersee
Typickou formou osídlenia v alpskej oblasti v období neolitu boli drevené pilótové obydlia, známe aj ako sídla pri jazerách. Na jazere Attersee boli doteraz nájdené pozostatky viac ako 30 dedín na kopcoch. Drevo, nástroje a predmety každodennej potreby, chránené pod vodou a sedimentmi, boli prekvapivo dobre zachované po tisíce rokov. Najstaršie známe datovanie sa nachádza v Seewalchen v oblasti skokanskej veže a siaha až do roku 3 990 pred Kristom. V roku 1870 bola v Seewalchen am Attersee, priamo pri výstupe z Ageru, nájdená aj prvá kopová obydlia v Hornom Rakúsku. V roku 2011 boli lokality na jazere Attersee spolu s ďalšími v šiestich krajinách vyhlásené za svetové dedičstvo UNESCO. Združenie „Pfahlbau am Attersee“ sprostredkúva toto dedičstvo živým spôsobom a nadväzuje na tradíciu doby kamennej s kanoemi. Z toho je zrejmé, ako úzko boli vtedy spojený život, les a voda.(gh)