Rakúsko skončilo?

Rakúsko skončilo?

"Rakúsko nie je úplne vybudované. Každý, kto zastáva tento názor, žije ďaleko od reality." Vyjadrenie Andreasa Pfeilera, konateľa Asociácie kamenárskej keramiky, je dosť provokatívne – a celkom zámerne zvolené. Je to reakcia na požiadavku drasticky znížiť využívanie pôdy. Konkrétne: znížiť dennú spotrebu pôdy z 11 na 2,5 hektára. Najnovšie ho zriadila environmentálna organizácia WWF.

Požiadavka čiastočne splnená

Spotreba pôdy alebo využitie pôdy sa vzťahuje na utesnenie pôdy štruktúrami, ako sú budovy alebo cesty, aby do nej už nemohli prenikať zrážky. Podľa verejne dostupných údajov bolo v roku 2024 zapečatených takmer presne 3,7 percenta územia krajiny. Hlúpe na požiadavke environmentálnych organizácií je, že je už čiastočne splnená.

Upozorňuje na to prieskumník trhu Andreas Kreutzer, ktorý sa vecou intenzívne zaoberá. V roku 2024 klesla spotreba pôdy druhý rok po sebe – o 15,5 percenta. Denná spotreba pôdy v roku 2024 teda nebola 11, ale 6,75 hektára. Kreutzer pripisuje pokles dvom faktorom: Na jednej strane bol spôsobený slabým stavebným sektorom – a teda neudržateľný. Na druhej strane, „Stratégia pôdy Rakúsko“ schválená štátmi a samosprávami vo februári 2024 mohla mať tiež tlmiaci účinok.

Zástupca obchodného združenia Pfeiler vidí svoj názor potvrdený faktami. Chápe však rozdielne záujmy: "Nachádzame sa v oblasti napätia, ktorú treba dôkladne zvážiť: Existuje legitímny záujem o šetrné využívanie vzácnej pôdy. Na druhej strane rastie počet obyvateľov a s tým aj potreba životného priestoru a infraštruktúry," hovorí Pfeiler. "Uvediem len príklad energetického prechodu: pre veternú turbínu potrebujete prístupovú cestu a základy. Bez stavebných prác to nepôjde." Ale Pfeiler pokračuje: "Musíme postupovať inteligentnejšie a nájsť rovnováhu medzi rôznymi záujmami s flexibilnými riešeniami. Pevný cieľ, akým je cieľ 2,5 hektára, nás nikam neposunie."

V lete priemysel stavebných materiálov zverejnil stanovisko „Rakúsko neskončilo!“ prezentovaný, v ktorom „ukazuje perspektívy pre udržateľnú budúcnosť, a to z hľadiska výstavby aj využívania pôdy“. Tento pozičný dokument bol nedávno prediskutovaný so skupinou špičkových odborníkov vo Viedni. Zrejmý a pravdepodobne rétorický názov podujatia: „Rakúsko skončilo?

Spoločnosť Pfeiler objasnila pozíciu odvetvia stavebných materiálov: „Rakúsky priemysel stavebných materiálov sa považuje za zodpovedný a hľadá dialóg so zainteresovanými stranami, aby spoločne našli životaschopné riešenia, ako môže využívanie pôdy fungovať udržateľne.“ Na nájdenie potrebnej rovnováhy medzi jednotlivými záujmami je potrebný „strategický manažment pôdy s jasnými cieľmi“, vysvetlil Arthur Kanonier, vedúci oddelenia výskumu pôdnej politiky a pôdneho manažmentu na Technickej univerzite vo Viedni. Využilo sa už okolo 6 000 km² tunajšej oblasti, z toho asi polovica je určená na stavebné pozemky a štvrtina je stále nezastavaná. S rastom populácie sa zvyšuje aj tlak na dostupný priestor. "Nariadením dňa nie je rozrastať sa, ale zahusťovať oblasti, ktoré už boli vyvinuté," povedal Kanonier.

Zhutnenie môže výrazne prispieť k hospodárnemu využívaniu pôdy. Architekt Armin Mohsen Daneshgar vysvetlil potenciál pridania poschodí do existujúcich budov: „Viedenské strechy ponúkajú približne tri milióny štvorcových metrov priestoru pre 200 000 bytov.“ Minimálne jedno podlažie možno postaviť, väčšinou však viacero, bez toho, aby to ovplyvnilo kvalitu bývania nižších podlaží. Ďalšie pozitívne efekty: strešné záhrady ako zelené oázy a až 80-percentná úspora energie, ak sa v rámci rozšírenia zrekonštruuje aj existujúca budova.

Pfeiler považuje aj zhutňovanie za centrálnu páku. Myslí aj na využitie stavebného pozemku, ktorý už bol vyčlenený: „Prečo uzatvárať nové oblasti, keď je viac ako 67 000 hektárov vyčlenených ako stavebný pozemok, ale nevyužíva sa?“ Mobilizácia týchto oblastí je jednou z hlavných úloh. To zahŕňalo stavebné medzery v meste, rozširovanie existujúcich strešných priestorov a zvyšujúce sa zahusťovanie existujúcich budov.

"Samozrejme, že máme záujem, aby výstavba prebiehala. Chceme sa však správať zodpovedne a zaviazali sme sa k tomu," vysvetlil Roland Hebbel z Ústredného združenia výrobcov priemyselných stavebných produktov. Pre neho to znamená: nová budova áno, ale udržateľná. Na zmenu kurzu vyzval aj Daniel Fügenschuh, predseda Spolkovej komory stavebných inžinierov: "Každý rok využívame územie o veľkosti Eisenstadtu. To zvyšuje riziko záplav, tepelných ostrovov a iných katastrof." Jeho riešenie: lepšie využiť existujúce budovy a centrá miest. Rekonštrukcia, mobilizácia brownfieldov a konverzia starých komerčných oblastí by mohli významne prispieť k vytvoreniu nových obytných priestorov bez využitia ďalšej pôdy.

Cieľom rakúskej pozemkovej stratégie je podstatne znížiť využívanie pôdy do roku 2030. Súčasný vládny program definuje rôzne východiskové body pre výstavbu bez pôdy, ako je uprednostňovanie recyklácie pôdy pred prestavbou a renovácie pred novou výstavbou. Teraz uvidíme, čo to znamená v praxi.

"Vidíme, že sa v našom úsilí za posledných niekoľko rokov potvrdili," hovorí výkonný riaditeľ združenia Pfeiler. Obchodné združenie už roky presadzuje opatrenia, ako je hustá zástavba, „pretože to tiež šetrí energiu“. Okrem toho sú minerálne stavebné materiály udržateľné, kruhové a multifunkčné a umožňujú stavať vo väčších výškach a s vyššou hustotou. Zástupca výrobcu stavebných produktov Hebbel: „Týmto spôsobom možno zmobilizovať stavebnú pôdu a minimalizovať využitie pôdy.“

Fakty o využívaní pôdy v Rakúsku

• Bereits genutzt: 5.902 km² (7 Prozent der Staatsfläche)
• Davon versiegelt: 52,5 Prozent (3,7 Prozent der Staatsfläche)
• Flächenneuinanspruchnahme 2024: 24,7 km² (minus 15,5 Prozent zum Vorjahr)
• Täglicher Durchschnitt 2024: 6,75 Hektar
• Gewidmetes, unbebautes Bauland: rund 67.000 Hektar
• Wohnbedarf Wien: rund 15.000 neue Wohnungen pro Jahr
• Potenzial Wiens Dachflächen: 200.000 Wohnungen