Spotreba pôdy naďalej klesá

Spotreba pôdy naďalej klesá

Nové využitie pozemkov na stavebné účely sa v Rakúsku za posledné dva roky znížilo. Podľa aktuálnych údajov Spolkového úradu pre metrológiu a zememeračstvo (BEV) a Spolkovej agentúry pre životné prostredie sa nové využívanie pôdy v roku 2024 druhý rok po sebe výrazne spomalilo: konkrétne v roku 2024 sa každý deň novovyužívalo 6,75 hektára pôdy, čo je v porovnaní s predchádzajúcim rokom pokles o 15,3 percenta. Celková plocha nového ročného využitia bola 24,7 kilometrov štvorcových, po 29,2 kilometroch štvorcových v roku 2023. V roku 2022 to bolo 43,6 kilometrov štvorcových. To znamená, že ročná spotreba pôdy sa v priebehu dvoch rokov znížila takmer o polovicu.
Celkovo sa v roku 2024 využívalo sedem percent celkovej národnej plochy v Rakúsku na záhrady, budovy, prevádzky, dopravu, voľný čas a banské oblasti (= využitie pôdy). Približne polovica z toho bola utesnená, t. j. zamurovaná, vyasfaltovaná alebo zabetónovaná (= povrchové tesnenie). Miera zapečatenia v súčasnosti predstavuje 3,7 percenta národnej plochy.
Nová spotreba od začiatku 21. storočia neustále klesá. V rokoch 2000 až 2005 bolo ročne potrebných v priemere 81 štvorcových kilometrov, v posledných štyroch rokoch ani nie polovica (pozri tabuľku „Ročné nové využitie pôdy v km²“).

Dvor audítorov spochybňuje hornú hranicu 2,5 hektára na deň

Aktuálny vládny program stanovuje zníženie spotreby pôdy na 2,5 hektára denne, aj keď je potrebné poznamenať, že na dosiahnutie tohto cieľa nie je stanovený záväzný časový horizont. Bez ohľadu na to je tento nediferencovaný cieľ z pohľadu Spolkového stavebného cechu v rozpore so záväzkom spolkovej vlády o vyváženej pozemkovej politike, pretože spája všetky projekty – bez ohľadu na stupeň tesnenia a ekonomické dôsledky. Rakúske združenie obcí a príslušné štátne rady stále kritizujú túto hornú hranicu, ktorá bola nevhodne „predpísaná“ spolkovou vládou.
Kritiku vyjadril na jar tohto roku aj Dvor audítorov. Východiská: Dvor audítorov preskúmal priebeh Rakúskej konferencie o územnom plánovaní (ÖROK) od novembra 2023 do apríla 2024. ÖROK je inštitúcia podporovaná spolkovou vládou, štátmi, mestami a obcami s cieľom koordinovať územné plánovanie a regionálny rozvoj na národnej úrovni. Okrem iného je zodpovedná za vypracovanie „Pôdnej stratégie pre Rakúsko“, ktorú začiatkom roka 2024 schválili všetky spolkové krajiny.
Dvor audítorov venoval tejto stratégii samostatnú kapitolu vo svojej správe o audite a vyvodil tento záver týkajúci sa cieľa 2,5 hektára: „Spolková vláda v roku 2002 chcela znížiť nárast „trvale uzavretých oblastí“ v Rakúsku do roku 2010 na 2,5 hektára za deň. Cieľom bolo znížiť ho na maximálne jednu desatinu vtedy priemerných 25 hektárov. odôvodnenie alebo dobre podložené metodologické The Stratégia neobsahovala žiadne odvodenie tejto cieľovej hodnoty.“(Zdroj: „Konferencia o rakúskom územnom plánovaní – Stratégia úradu a pozemkov“, správa Dvora audítorov, apríl 2025, strana 72). Okrem toho zostáva nejasné, „či sa cieľová hodnota týkala dodatočného využívania pôdy alebo zakrývania povrchu“.(Zdroj: „Konferencia o rakúskom územnom plánovaní – Stratégia úradu a územia“, správa Dvora audítorov, apríl 2025, strana 90)

Potrebné terminologické objasnenia

Dvor audítorov vo svojej správe tiež poukazuje na to, že pojmy použité na definovanie cieľa (uzavreté oblasti, využitie pôdy, využitie pôdy) neboli „jasne definované“.(Zdroj: „Konferencia o rakúskom územnom plánovaní – Stratégia úradu a pozemkov“, správa Dvora audítorov, apríl 2025, strana 12)
Federálny stavebný cech zdieľa tento názor, pretože pojem „spotreba pôdy“ často vedie k nesprávnym záverom. Napríklad park alebo nehnuteľnosť s rodinným domom a kvetinovou lúkou sú v oficiálnych štatistikách považované za 100% „využívané“, aj keď vo väčšine prípadov je skutočne zapečatená alebo zastavaná len malá časť celej nehnuteľnosti. „Utesnenie“ znamená, že zem pokrýva nepriepustná vrstva. „Využívaná“ znamená, že oblasť už nie je k dispozícii pre poľnohospodárstvo alebo lesníctvo.
Záver: Len zlomok plochy využívanej podľa štatistík je skutočne zapečatený. Táto diferenciácia by však bola kľúčová, aby bolo možné viesť objektívnu diskusiu o vyváženej stratégii ochrany pôdy.

Fakty vs. emócie

Vo všeobecnosti možno pozorovať, že verejná diskusia na tému zaberania pôdy je v posledných rokoch čoraz populistickejšia a menej a menej založená na faktoch: často sa robia veľmi emotívne porovnania („vybetónované“, futbalové ihriská a pod.) alebo námestia v mestských (!) oblastiach sa používajú ako reprezentatívne príklady údajne nadmerného zaberania pôdy. Aj keď sú takéto metódy v ich cieľovej skupine určite účinné, bývajú zavádzajúce: na jednej strane sa (vyššie) percento spotreby pôdy pravidelne používa a prezentuje sa ako zapečatená (ako však už bolo spomenuté, miera zapečatenia v Rakúsku predstavuje len približne polovicu spotreby pôdy). Na druhej strane sa (vedome?) prehliada, že aj neuzavretá plocha sa stále považuje za využívanú plochu: mestský park Graz, dunajský park v Linzi, záhrada okolo rodinného domu na predmestí Viedne: to všetko sa v oficiálnych štatistikách považuje za využívanú plochu, no stále pozitívne prispievajú k súčasným výzvam (napr. teplo v meste, schopnosť pôdy presakovať atď.). Týmto spôsobom sú všetky snahy o odpečatenie mestských oblastí redukované na absurditu.
Namiesto zovšeobecňovania a zavádzania si diskusia vyžaduje objektivizáciu a diferenciáciu: na rozdiel od vyjadrení rôznych environmentálnych mimovládnych organizácií nie je Rakúsko toľko citovaným európskym šampiónom, pokiaľ ide o využívanie pôdy alebo uzatváranie pôdy. Rakúsko je skôr v strede poľa v celej EÚ. „Predbežcami“ sú Holandsko a Belgicko s úrovňou tesnenia, ktorá je takmer štyrikrát vyššia. Na treťom mieste nasleduje Nemecko s úrovňou tesnenia, ktorá je približne dvakrát vyššia ako v Rakúsku.

Iniciatíva „Aliancia so zdravým rozumom“ vykonáva vzdelávaciu činnosť

Aby sa diskusia vrátila na objektívnu úroveň, bola v Rakúsku vytvorená aliancia stavebných odborníkov, ktorí vykonávajú dôležitú vzdelávaciu prácu. Uvádza sa najmä štatistický základ a možné negatívne dôsledky nediferencovanej hornej hranice. Takáto horná hranica by predstavovala neriešiteľné problémy pre komunity s rastom populácie a bránila by poskytovaniu bývania pre ľudí: v rokoch 2021 až 2024 sa na stavebné účely využívalo v priemere 33,5 km² ročne. Pri obmedzení plochy 2,5 hektára za deň by sa muselo ušetriť 24,5 km² ročne. Nevyhnutne sa preto vynára otázka, kde by mala rastúca populácia v budúcnosti žiť.
Okrem toho by bolo nevyhnutné výrazne obmedziť priemyselnú a komerčnú výstavbu, verejné zariadenia, akými sú školy a škôlky a výstavbu infraštruktúry. Ďalšími dôsledkami by boli rastúce ceny pôdy a strata pracovných miest: ak by sa zaviedlo obmedzenie plochy na 2,5 hektára za deň, z dlhodobého hľadiska by bolo ohrozených približne 250 000 pracovných miest. Z toho asi 105-tisíc v priemysle, 72-tisíc v stavebníctve a 73-tisíc v ostatných nepriamo ovplyvnených odvetviach ekonomiky.(Zdroj: „Spotreba pôdy: Dopady plánovanej hornej hranice na trh práce, bytovú výstavbu a rozširovanie infraštruktúry, Kreutzer Fischer Partner, január 2024)

Záver

Na serióznu kvantifikáciu stropu plochy neexistuje žiadny mechanizmus, ktorý by zohľadňoval rôzne okolnosti (napr. imigráciu a emigráciu) v rakúskych obciach a pomocou ktorého by sa dali vypracovať ciele na miestnej úrovni. V každom prípade svojvoľne a jednostranne stanovená horná hranica nie je riešením, pretože zbavuje obce akéhokoľvek priestoru na konanie a ignoruje vyššie načrtnuté negatívne ekonomické a spoločensko-politické dôsledky.
Na rozdiel od toho by bola pozitívnym prístupom dôkladne premyslená územná stratégia pre trvalo udržateľný rozvoj Rakúska a zodpovedajúca plánovacia bezpečnosť. To však musí v každom prípade zahŕňať celkové zváženie všetkých kritérií, ktoré je potrebné vziať do úvahy. Okrem toho by bol najvyšší čas zakotviť skutočné povrchové tesnenie – namiesto spotreby pôdy – ako ústredný parameter v príslušných štatistikách a vo verejnej diskusii.